Miqo Cash: Pri objavovaní svojej vysnívanej práce vnímajte to, čo vám prináša radosť

„Robte veci, ktoré vás tešia a bavte sa. Až keď sa budete cítiť dobre, potom robte rozhodnutia.“ radí umelecký a svadobný fotograf Miqo Cash.

Tvrdí o sebe, že v mladosti žil v strachu, bez sebavedomia a v domnení, že na tomto svete  nič nedokáže. A to mu bránilo v rozhodovaní o tom, čo by naozaj chcel robiť. Najskôr ho upútala hra na klavíri. Po ukončení štúdia na elektrotechnickej fakulte v Žiline sa zamestnal ako grafik. Prišiel ale čas, kedy si povedal DOSŤ, odišiel z lukratívnej práce a nasledoval svoj sen – stať sa fotografom.

O fotografii na začiatku svojej cesty nevedel takmer nič. Dnes patrí k vyhľadávaným fotografom a od začiatku roku 2016 získal 32 medzinárodných ocenení v prestížnych fotografických súťažiach. Vo svojej tvorbe sa venuje umeleckej, reklamnej a svadobnej fotografii.

Nikdy predtým ho nenapadlo, že by mohol “pracovať” pre seba. Vždy sa spoliehal na to, že ho niekto zamestná a nejako už bude. V dnešnom príbehu vám prezradí, akým výzvam čelil na svojej ceste k vysnívanej práci a hlavne čo v týchto výzvach objavil.

Čo bola Vaša vysnívaná práca v detstve, či mladosti?

Keď som bol ešte na ZŠ, mal som veľmi veľa záujmov, ktoré mi postupom času dávali najavo, kde je momentálny “sever”. Ak by som mal napísať, aká bola moja vysnívaná práca, tak v mladosti na ZŠ to bolo herectvo. Okolie mi ale dávalo veľmi najavo, že chcem priveľa, pretože som bol veľmi tichý, neprejavoval som sa ako niekto kto ide do akcie, neveril som si,  skôr som pozoroval ako rozprával. A ako mladistvý som si neuvedomoval nejakú svoju hodnotu. Najlepšie mi išiel šport.

Po celú mladosť som žil v domnení, že nie som dosť dobrý pre okolie, v ktorom som žil, aby ma prijali takého, aký som. Žil som v strachu, bez sebavedomia, že nič nedokážem na tomto svete a toto mi bránilo v rozhodovaní o tom, čo by som naozaj chcel robiť. Ako čas plynul, zistil som, že milujem hudbu. Mal som dokonca svoj vlastný školský klavírny koncert na javisku pred tromi školami, po ktorom mi chodili zamilované listy domov :)) Sníval som, že budem stáť na pódiu a hrať pre ľudí, a to sa mi z časti aj splnilo, venoval som sa klavíru, gitare, maľbám celkom dlhší čas a v podstate ma to baví dodnes, aj keď nie už aktívne.  Ak by som teraz nerobil fotografa určite by som bol minimálne klavirista 🙂

 

Čo ste študovali a robili po škole?

Študoval som v Žiline na elektrotechnickej fakulte - FEI odbor - Telekomunikačný manažment. Sused odišiel na školu. Tak som si povedal, čo budem doma robiť. Chcel som si dokázať, že na to mám, že môžem niečo dokázať. Ale dnes viem, že nikomu nič nie je potrebné dokazovať, pretože to robím pre seba. Môžem povedať, že to je jedna z najťahších škôl. Bol to boj, ale dal som ho 🙂

Ešte počas štúdia som tak kráčal po meste a prišiel som do obchodu s fotoaparátmi. Boli tam tak veľké fotoaparáty, že som sa do nich zamiloval a povedal som si, že raz takýto budem mať!  V tom období to boli pre mňa ako študenta vesmírne ceny. Hneď po skončení školy som 5 dní po štátniciach odletel do USA na 4 mesiace. Bol to pre mňa v tom čase obrovský zážitok. Moja najdlhšia destinácia bola dovtedy Poľsko. Prvý krát som odišiel do sveta úplne sám a rovno za “veľkú mláku”. Priniesol som si kopec zážitkov, odrazu som videl všetky tie kontrasty, aký je život von a aký tu. Dva týždne som sa spamatával z toho, že už som doma.

Neskôr som pokračoval v štúdiu v Ostrave odbor Telekomunikácie. Nebol to až tak rozvinutý trend ako dnes ísť na VŠ. Dva mesiace pred štátnicami som nemal ani ťuk z diplomovky a chýbali mi 3 najťažšie skúšky a ja som mal úsmev na tvári.  Ak by mi vtedy niekto povedal “už by si sa mohol začať aj učiť ” vtedy bola pre mňa aj stena zaujímavejšia 🙂 Akokeby som cítil, že to nie je to čo chcem robiť. Prešiel mesiac a zistil som, že už to nestíham. Dal som si v škole odklad na 1 rok. Počas štúdia som ako PC maniak začal objavovať funkcie Photoshopu. Reklamná oblasť ma chytila natoľko, že som sa jej začal venovať naplno, pretože môžem pri nej tvoriť a umenie je to čo ma zaujímalo už od ZŠ.

Moji známy mi neustále dávali komplimenty, že čoho sa dotknem to mi ide a dohovárali mi “čo tu ešte robíš, už si mal byť dávno preč. Na jednej strane to bolo fajn počuť, ale nevedel som kam sa zaradiť.  Vysel nadomnou veľký otáznik čo ďalej somnou. Stále som sa venoval naďalej reklamnej grafike, pretože ma to momentálne bavilo a páčilo sa mi, že môžem tvoriť. Odišiel som do Anglicka na polroka, kde som pred návratom na SK dostal ponuku pracovať na pretekárskom okruhu ako grafik. Vtedy sa moje plány o dokončení druhej školy úplne rozplynuli.

Kedy ste objavil svoj talent a vášeň pre fotografiu?

Vášeň prišla postupne. Keď bol ešte brat v Anglicku, raz doniesol taký malý kompaktný fotoaparát, ktorý som mu závidel, a samozrejme hneď som ho začal skúmať. To ma ešte tak nezobralo ako keď doniesol druhý polozrkadlový fotoaparát, hneď som ho išiel von odskúšať a veľmi ma to zaujalo, vidieť svet cez malé zariadenie. V 1 deň som požiadal moju kamarátku či by išla somnou niečo nafotiť. Prišli sme na takú malú lúku, kde bolo veľké ploché drevo položené v tráve a hneď som vedel, že ju chcem odfotiť presne tam, aby si na to drevo ľahla.

Pojem výbojové svetlo alebo odrazová doska mi v tom čase nehovorilo nič. Mala so sebou také malé zrkadielko, ktoré som nasmeroval na tvár priamo od slnka. Odrazu som ju začal štylizovať, upravovať vlasy, a pozeral som sa na všetky detaily ako to robím aj dnes. Bolo to moje prvé fotenie vôbec a nevedel som čo z toho bude, ale vedel som, že to čo robím ma baví.

Fotky som publikoval na sociálnej sieti a mali úspech, ľudia mi začali písať, aby som ich nafotil a vtedy mi to cvaklo, že to je to čo chcem robiť. Vo firme, kde som pôsobil ako grafik a z časti aj fotograf som neustále zažíval situácie, ktoré mi ukazovali, že niečo nie je v poriadku, aj keď som svoju prácu robil naozaj dobre. Že to čo robím tam, môžem robiť pre seba. Nemal som takmer žiadny čas na svoj život. Aj keď to bola veľmi lukratívna práca, ktorú som robil neustále mi niečo naznačovalo - musíš niečo zmeniť.

Nikdy predtým by ma nenapadlo, že by som raz mohol “pracovať” pre seba. Vždy som sa spoliehal na to, že ma niekto zamestná a nejako už bude. Mobbing, ktorý som zažíval v práci sa vyhrotil natoľko, že po polroku vo firme prišiel zlom a povedal som si DOSŤ!

Začal som pracovať na svojom momentálnom sne. Chcem robiť to čo cítim, že naozaj chcem - “Byť fotografom a chcem to robiť naozaj dobre”. Myšlienka, ktorá ma hnala dopredu bola silnejšia ako hlad.

Pre kariéru fotografa ste sa rozhodol pred siedmimi rokmi. Podeľte sa s nami o svoje začiatky. Aké to bolo?

O fotografii som na začiatku mojej cesty nevedel takmer nič.  Vedel som len to, že vidím ľudí ináč. Kdekoľvek som išiel videl som namiesto ľudí hotové fotky, bavilo ma sa pozerať na ľudí v tomto kontexte. To všetko, čo sa mi objavovalo, som chcel preniesť na fotku.

Začal som pripravovať moje prvé veľké fotenie so svetlami v krásnych priestoroch a odvtedy neprešiel deň, aby som nemyslel na fotky. Behom jedného roka sa veľmi veľa zmenilo a ľudia mi písali, aký veľký pokrok videli za 1 rok. Práve táto energia od ľudí ma nakopávala viac a viac čo mi dávalo najavo, že idem správnym smerom.

Zistil som, že ma baví fotiť módne fotografie, zaujímal som sa o všetko s tým spojené. Po 2 rokoch som začal fotiť titulky magazínov, spoznával som svet módy a neustále sa učil.

Čo bolo pre vás to najťažšie? Na čom ste musel zapracovať? Ako ste to zvládli?

V začiatkoch bolo pre mňa ťažké pochopiť ako niekto dosiahne tak úžasný výsledok po všetkých stránkach od svetla, kompozície, atmosféry, farieb a nápadov. Dnes už viem, že sú to skúsenosti, že je to vyjadrenie toho, čo človek cíti a prenesie to na plátno. Téma fotografie je tak rozsiahla. Nemyslím, že si niekedy v budúcnosti poviem, že sa nemusím viac učiť. Učíme sa celý život a tá cesta ma baví viac ako výsledok. Ak by sme všetko mali hneď, život by bol nudný.

Aká je Vaša pracovná  vízia do budúcnosti? Máte vôbec víziu alebo si ju objavujete zo dňa na deň ráno potom ako vstanete z postele?

Moja vízia do budúcnosti je mať stále viac otvorenejšiu myseľ. Ale čo je budúcnosť?

Všetci žijeme teraz a čerpáme z prítomného okamihu. Umenie je to, prečo vstávam “ráno” z postele 🙂

 

Aký máte odkaz či radu pre ľudí, ktorí chcú zmeniť prácu, ale v tomto momente sa cítia zastrčení v práci, kde sa ďalej nevedia rozvíjať?

Položil by som im otázku - máte predstavu o tom, čo chcete? Mnohí sa určite pýtajú otázku aký je účel svojho života? Zmyslom by malo byť rozhodnúť sa, čo v každú chvíľu chcete a potom sa na to zameriavať.

Robte veci, ktoré vás tešia a bavte sa, až keď sa budete cítiť dobre, potom robte rozhodnutia.

Mnoho ľudí robí prácu, ktorá ich nebaví. Skôr to robia pre peniaze, preto sa cítia neštastní, lebo ich to z vnútra nenaplňuje, ale proste to robia napr. z dôvodu, že majú obavy zo zlyhania.

Každý má šancu začať nový život, ale väčšinou nám v tom bránia bariéry, ktoré nosíme vo svojej hlave, presvedčenia “to nemôže vyjsť, ja na to nemám, nemám na to peniaze, nemám na to podmienky atď.” Pokiaľ Vám niečo vo vnútri hovorí, alebo cítite, že vás to nenaplňuje, zmeňte to. Hľadajte v sebe potenciál - “v čom som dobrý/á, čo mi ide lepšie ako iným, čo ma baví, kde sa cítim doma?” Pokiaľ na tieto otázky nemáme odpoveď, budeme sa naďalej túlať a hladať niečo vo vonkajšom svete miesto toho, aby sme to hľadali v sebe.

Ako pracovať so strachom zo zmeny?

Čitatelia, ktorí momentálne rozmýšľajú o zmene práce pravdepodobne zažívajú obavy a strach, či sa im zmena môže podariť. Ako to bolo alebo je u vás?  Ako pracujete s obavami a strachom?

 

Veľmi dobrá otázka ☺ Báť sa, že nebudem úspešný. Chcem úspech, ale zameriavam sa na to, že ho nemám, potom v sebe vytváram strach a tak pri pomyslení na úspech cítim strach. Myšlienka na úspech im nedáva ten pocit strachu, ale myslenie na to, že nemajú úspech.

Vy sami stojíte za všetkým, čo môžete urobiť. Zistite, čo chcete a zlaďte sa s tým. Uvoľnite  sa a nechcite po sebe, aby ste sa zo všetkého okamžite cítili úžasne. Veci, ktoré chcete, sú na ceste. Najdôležitejšie je, aby ste neboli neštastní, že ešte neprišli. Pokiaľ dokážete prijať myšlienku, že to všetko nemá prísť naraz, ale že to všetko je na ceste a budete si všímať dôkazy, že to je na ceste, budete prekvapení.

Naše životy sú poháňané syndrómom, že na tej druhej strane je niečo lepšie. Preto nikdy nie sme spokojní s tým, čo máme alebo kým sme pretože niekto iný je lepší než my a má sa lepšie. A preto sa máme zle. Ja si myslím, že je dobré začať byť spokojný s tým čo máte a čoho môžete dosiahnuť a to ostatné príde samo.

Tak ako som vnútorne nastavený, také okolnosti ku  mne prídu.

Pokiaľ budete nasledovať svoju radosť, svoj pocit šťastia, dostanete sa na cestu, ktorá vždy existovala a čakala na vás. Život, ktorý budete žiť, bude presne tým životom, aký by ste mali žiť. Nasledujte svoju radosť a nemajte obavy a dvere sa otvoria tam, kde ste žiadne dvere neočakávali. Tam, kde nie je radosť, tam nie je cesta.

Prekračujete rád svoje limity? Podeľte sa o 3 tipy, ktoré vám pomáhajú rozvíjať váš potenciál.

Myslím, že limit ako taký pre mňa nemá hranicu, čo sa týka svojich snov, naplnení, túžob …a človek rád pred seba stavia pomyselnú hranicu, cez ktorú sa mu nechce dostať.

Takým najväčším motorom pre mňa je inšpirácia, ktorá je veľa krát podceňovaná.

Nemať túžbu pre mňa znamená nežiť svoj sen k dosiahnutiu vlastného šťastia. Takže určite inšpirácia je to, čo ma často poháňa dopredu, potom otvorená myseľ. Dôležité je nezastať na jednom mieste, čo bráni k ďalšiemu rozvoju človeka a milovať to čo človek robí.

Miqo, ďakujem za rozhovor a želám veľa úspechov nielen vám ale aj všetkým projektom a fotografiam.

Ak sa chcete pridať k fanúškom, stačí si kliknúť na nasledujúce linky:

• Facebook: https://www.facebook.com/MiqoCashEuropeanPhotographer/
• Instagram: https://www.instagram.com/miqocashphotography
• Web:  https://www.miqocash.com/

***

Túžite po zmene v kariére? Potrebujete nakopnúť?

Pozývam vás sledovať články a skutočné príbehy o ľuďoch, ktorí to zvládli.

Stačí sa zaregistrovať nižšie. Vaše údaje (meno a emailová adresa) sú v bezpečí. Neposielame žiadny spam. Údaje nikomu nepredávame. Dostanete iba newsletter s linkami k článkom, tipmi a informáciami o našej FB skupine či podujatiach, ktoré organizujeme v spolupráci s projektom Myslenie Prvej Ligy.

CHCEM DOSTÁVAŤ NOVINKY A ZAREGISTROVAŤ SA

 Vaša Adri Ana,

Profesionálna a certifikovaná koučka, venujem sa rozvoju kariéry

Pracujem s jednotlivcami, manželskými pármi, začínajúcimi podnikateľmi a firmami, ktorým záleží na ich zamestnancoch v oblastiach:

Stress manažment koučing |  Rozvoj talentov a silných stránok | Práca snov