---

Čo bola Vaša vysnívaná práca v detstve? Mali ste v tom jasno už v mladosti? Kedy a ako ste v sebe rozpoznali svoj talent a vášeň?

Od detstva ma fascinovalo umenie. Vyrastala som v rozprávkovom meste, ktoré dýcha umením. Milujem krásy rodného mesta Bojníc, historické pamiatky mesta, hradné maľby, vôňu starej knižnice. Milujem každú sekundu prežitú tu, na mieste, ktoré vo mne evokuje nádherné spomienky a poskytuje inšpiráciu a oddych. Rada maľujem, čítam a pracujem s detailmi. S maľovaním som začala skôr, ako som sa naučila rozprávať. Mala som výborného učiteľa. Talent som podedila a rozvinula hlavne vďaka ocinovi.

Už v mladosti ste rozpoznali svoj umelecký talent, ale aj napriek tomu ste si vybrali štúdium na Obchodnej Akadémii v Prievidzi. Podľa čoho ste sa rozhodovali pri výbere strednej školy?

Pri výbere školy viedli moje kroky ekonomickým smerom, ale nie preto, že by som v tom čase mala jasno, v akej oblasti budem pôsobiť. Na Strednej odbornej škole Obchodná akadémia prijímali študentov s priemerom známok 1,0 bez skúšok, tak strednú školu som si vybrala vďaka prospechu zo ZŠ. Po skončení strednej školy som veľa cestovala. Potom prišiel čas usadiť sa a potreba, či skôr túžba vzdelávať sa. Vyštudovala som Učiteľstvo profesijných predmetov a praktickej prípravy – Dubnický technologický inštitút v Dubnici nad Váhom a Verejnú politiku a verejnú správu na Univerzite sv. Cyrila a Metóda v Trnave, Fakulta sociálnych vied.

Čo bolo na začiatku vašej kariérnej cesty to najťažšie, čo ste musela prekonať?

Najťažšie bolo vyriešiť situáciu, ktorá to všetko naštartovala. V rodine sa vyskytol výchovný problém v období vzdoru, ktorý nám priniesol kopu sĺz, strachu o zdravie dieťaťa a kopu otázok. Detský psychológ nám ako jedno z riešení na náš výchovný problém odporučil rozprávanie výchovných rozprávok, ktoré nám pomohli problém odstrániť.

V súvislosti s dnešnou technokratickou dobou sa čoraz viac rodičov stretáva s detskou panovačnosťou, ktorá ak sa v období vzdoru vymkne spod kontroly, môže viesť až k závislosti od moci.

Veríte, že práve rozprávky dokážu pomôcť rodičom pri východe detí k láskavému, úctivému a slušnému správaniu?

Práve rozprávky sú jednou z ciest, ako dieťa naviesť na požadované sociálne formy správania. Prostredníctvom rozprávok dokážeme naviesť dieťa na pravidlá láskavého, ľudského, úctivého a slušného správania, aby jeho reakcie na bežné každodenné situácie boli prirodzené a primerané. Pravdaže, nemožno čakať že 3 ročné dieťa bude reagovať v tej istej situácii rovnako ako 5 ročné. Podstatné je to, že bude vedieť, ako sa v podobnej situácii správajú ostatní. Keď sa dieťa stretáva so situáciou, ktorú pozná, cíti sa bezpečne a vtedy sa mení aj jeho celkové sociálne správanie a postoj.

Čomu sa venujete v dnešnej dobe a čo vás na vašej súčasnej práci najviac napĺňa?

Momentálne pracujem na dokončení knihy. Presnejšie, pracujeme. Pri ilustrovaní ma sprevádza 4 ročný syn, ktorý rád maľuje. K rozprávkam sa rodí pieseň, na ktorej pracuje manžel. Asistenciu mu robí druhorodený syn, ktorý od narodenia miluje hudbu. Tvoríme spolu do slova a do písmena.

Kniha s názvom Úsmev na dobrú noc pozostáva zo 16 edukačných rozprávok určených na čítanie pred spaním. Každá rozprávka prináša výchovný prvok. V knihe je uvedené názorné problémové správanie s následným usmernením na korektné správanie. Použité sú výchovné metódy klarifikácie (objasňovania) a persuázie (presviedčania) a taktiež výchovné hodnotiace metódy formou odmeny. Čítanie je určené pre deti predškolského a ranného školského veku. Ilustrácie vznikli na základe inšpirácie detskou kresbou. Predlohu poskytla 6 ročná neterka – Tamarka.

Kniha je určená pre všetkých malých poslucháčov a rodičov, ktorí milujú ten čarovný čas na rozprávku pred spaním, kedy si môžu dožičiť spoločné záverečné úsmevy dňa. Verím, že kniha poteší všetkých rodičov, nielen tých, ktorí sa stretli s výchovným problémom.

Aké máte vízie, či plány do budúcnosti? Plánujete vôbec?

Áno, plánujem a plány realizujem. Plánujem prípravu ďalšej knihy rozprávok pre deti, ktorá sa bude týkať, nielen láskavého, ľudského, úctivého a slušného správania, ku ktorému sa snažia viesť svoje deti všetci rodičia, ale aj potreby a možnosti riešenia závažných globálnych problémov ľudstva. Rozprávky sú čarovné vtom, že dokážu ozrejmiť nielen deťom, ale aj dospelým akúkoľvek situáciu, dodať jej fantastickosť, vážnosť, upozorniť na problém a poukázať na možnosti riešenia danej situácie. Pretože ako to už v rozprávkach býva – dobro víťazí nad zlom.

Mojou víziou je prostredníctvom zaujímavých rozprávok oboznámiť deti s možnosťami riešenia už existujúcich enviromentálnych problémov. Rozprávky im prinesú nielen potešenie ale aj ponaučenie. K pozitívnemu postoju voči životnému prostrediu by sme mali viesť naše deti od útleho detstva, aby mali čo najkrajšiu budúcnosť.

Na trhu vzdelávania sa akoby roztrhlo vrece s prístupom “buduj svoj úspech na základe svojich talentov a silných stránok”. Aký je váš úprimný názor k tejto téme?

Súčasná doba je akási uponáhľaná, ľudí treba zastaviť, a ukázať im, že na základe ich schopností, zručností, vedomosti či talentu, ktorý v sebe dokážu objaviť prostredníctvom profesionálneho kouča a mentora, si dokážu vybudovať sebadôveru. Sebadôvera je základom pre získanie odvahy, aby sa človek mohol posunúť vred a budovať svoj úspech na základe svojich talentov a silných stránok.

Určite je prospešné vzdelávať, motivovať ľudí k sebapoznaniu, sebarozvoju, aktivovať vnútornú hnaciu silu, ktorá ich vedie k dosiahnutiu osobných či pracovných úspechov. Prácu profesionálneho kouča, mentora zvládnu len ľudia s veľkým srdcom, obetaví, odhodlaní pomáhať druhým.

Čo by ste odkázala všetkým tým, ktorí momentálne nie sú spokojní vo svojej práci?

Ak človek nie je spokojný vo svojej práci, signalizuje to len jedno, potrebu zmeny, ktorá sa nezaobíde bez potreby vzdelania, sebavzdelania, zvýšenia si kvalifikácie, zmeny zamestnania, prípadne zmeny celkového povolania.

Ak má človek víziu, predstavu o budúcnosti, zámer, cieľ, potom má poslanie - víziu, predstavu o budúcnosti premietnuť do prítomnosti. Len samotné snívanie o zmene človeka neprivedie k spokojnosti, sny treba plniť. Je potrebné usilovať sa o zmenu a vydať sa na cestu za novými výzvami.

Aký tip by ste dala ľuďom, ktorí práve rozmýšľajú nad zmenou svojho povolania a kariéry, prípadne začatí podnikania?

Pozerajte dopredu. Ak sa rozhodnete pre úplnú zmenu povolania, nebojte sa nového. Máte šancu priučiť sa niečomu, čo milujete robiť. Začnite si plánovať a učiť sa nové veci v nových oblastiach, ktoré vám otvoria dvere k plneniu si svojho sna. Spraviť niečo, čo vás priblíži k získaniu vysnívanej práce, či povolania. Byť o krôčik bližšie svojmu snu. Nestačí len snívať, ale aj plniť si sny! Získavajte informácie, učte sa, nadväzujte kontakty, s ľuďmi, z rovnakého oboru, choďte vpred.

***